Hájek u Tišnova
29. 12. 2018- 1. 1. 2019
...
Potáborovka v Opatově
Opatov
12. - 14. 10. 2018
12. - 14. 10. 2018
V
piatok podvečer sa postupne zišli vedúci a účastníci našej
tohtoročnej potáborovky pod oranžovo svietiacimi hodinami
kostolnej veže v jednom z mnohých Opatovov.
Onedlho sa začala úvodná hra, ktorej cieľom bolo vo dvojiciach a neskôr aj v trojiciach použitím rôznych vylosovaných častí tiel preniesť ruličku toaletného papiera tam a späť po chodbe miestnej školy, v ktorej sme boli ubytovaní. Na ukazovákoch sa prenášalo dobre, ale kombinácie, ako čelo jedného a koleno druhého člena tímu, nám dali zabrať.
Onedlho sa začala úvodná hra, ktorej cieľom bolo vo dvojiciach a neskôr aj v trojiciach použitím rôznych vylosovaných častí tiel preniesť ruličku toaletného papiera tam a späť po chodbe miestnej školy, v ktorej sme boli ubytovaní. Na ukazovákoch sa prenášalo dobre, ale kombinácie, ako čelo jedného a koleno druhého člena tímu, nám dali zabrať.
Všetci
pri tom poriadne vyhladli, čo bolo dôležité, pretože nasledovala
tradičná degustácia dobrôt, ktoré sme mali vytvoriť a doniesť.
Keďže prišlo pomerne veľa účastníkov, bolo aj veľa jedla.
Každá poživeň niesla aj originálny názov. Napríklad iBrownie,
Erár, Asijské ponožky nebo Pravá domácí tatarka. Všetko bolo
výborné, a tak nebolo jednoduché hlasovať za prvé tri najlepšie
pokrmy, no napokon hlasovanie zdarne prebehlo a autor víťaznej
mňamky bol odmenený.
Potom
prišli bankári a z nás sa stali stavbári, ktorí si u nich
vymieňali symbolickú menu za stavebný materiál. Jednotlivé
symboly boli nakreslené na ruličkách od toaleťáku a bolo treba
ich zháňať poschovávané všelikde po Opatove a dávať pri tom
pozor na policajtov, ktorí ich pri dostihnutí odoberali, pokiaľ
pre nich páchateľ nemal úplatok. Všetci príjemne unavení z
honby za stavebným materiálom sme rýchlo zaspali a aj parkety v
telocvični nám v tej chvíli prišli ako pohodlná posteľ.
Ranný
budíček bol tentokrát len reprodukovaný z mobilu, lebo trieda s
klavírom žiaľ bola zamknutá. Vstali sme, naraňajkovali sme sa
výdatne z toho, čo ostalo z večernej ochutnávacej hostiny a
pobrali sme sa na slnkom zaliate lúky, ktoré sme v lete pokosili,
orezávať vŕby.
Práca
nám šla od ruky a po klasickom zvolaní „Balík!“ sme sa
presunuli na táborisko, kde sme si opiekli špekáčiky a syr.
Odtiaľ sme sa vrátili do školy a nasledoval odpočinok po práci.
Niektorí spali, iní si čítali.
Keď už všetci nabrali nové sily, mohli sa stavbári pustiť do práce, materiálu mali k dispozícii dokonca viac, ako čo dostali v banke večer predtým. Tri stavebné firmy mali splniť rovnakú zákazku. Postaviť vysokú a pevnú vežu za pocitový časový limit. Z papierových ruličiek sa tentokrát stal stavebný materiál, spolu so špajľami a lepiacou páskou. Výška veží bola odmeraná motúzikom a nosnosť bola testovaná na trikrát, najprv malým jabĺčkom, potom jablkom a napokon obrovským jablčiskom. Zaujímavé bolo pozorovať originalitu konštrukčných riešení jednotlivých stavieb, každá stavebná firma mala skrátka svoj jedinečný stavebný postup.
Keď už všetci nabrali nové sily, mohli sa stavbári pustiť do práce, materiálu mali k dispozícii dokonca viac, ako čo dostali v banke večer predtým. Tri stavebné firmy mali splniť rovnakú zákazku. Postaviť vysokú a pevnú vežu za pocitový časový limit. Z papierových ruličiek sa tentokrát stal stavebný materiál, spolu so špajľami a lepiacou páskou. Výška veží bola odmeraná motúzikom a nosnosť bola testovaná na trikrát, najprv malým jabĺčkom, potom jablkom a napokon obrovským jablčiskom. Zaujímavé bolo pozorovať originalitu konštrukčných riešení jednotlivých stavieb, každá stavebná firma mala skrátka svoj jedinečný stavebný postup.
Po
večeri sa zdalo, že bude premietanie fotiek z tábora, ale začal
sa premietať dramatický úvod k šifrovacej hre zasedenej do
nočného Opatova. Úlohou bolo zbieraním a dešifrovaním rôznych
indícií zistiť počítačový kód k nájdeniu chlapca menom Simon
a nájsť ho skôr ako ostatné skupiny.
Dve
skupiny boli veľmi vyrovnané a víťazstvo rozhodlo trošku
rýchlejšie dobehnutie jednej z nich na miesto chlapcovej skrýše.
Po tejto hre sa premietačka zhostila svojej očakávanej úlohy a
postupne sme si pozreli mnoho krásnych fotiek z tábora od troch
rôznych účastníkov.
V
nedeľu po raňajkách bolo treba ešte upratať po sebe školu a
kľúč od nej odovzdať naspäť miestnym.
Za
celú veľmi vydarenú potáborovku patrí veľká vďaka
organizátorom Peti, Mari, Adamovi a Jirkovi. Taktiež vedeniu
opatovskej školy, za poskytnutie ubytovania a babičke z Předína,
u ktorej je odložené náradie na prácu na lúkach.
Autor:
Martin Vavrinec
Pokosme to! Místo činu: Opatov
Zákopy u Opatova
13.-22. 7. 2018
Pokosme
to! Opatov 2018
Už názov akcie
napovedá o jej hlavnom zameraní. Tentokrát bol tábor na Opatove hlavne
pracovnou akciou, lúky museli byť do týždňa pokosené aj pohrabané, seno odnosené
a odvozené. Za túto zmenou mohla výmena stráží. Nový mladý organizátorský
tím prvý raz robil samostatne celý tábor, a aby toho na nich nebolo hneď priveľa,
rozhodli sa namiesto obvyklých dvoch týždňov s mnohými aktivitami radšej
pre jeden týždeň s väčším množstvom práce na lúkach každý deň.
Niekoľko hier
a tvorivých aktivít nechýbalo ani v skrátenej verzii. Nepracovný
program tábora sa neniesol striktne v jednej téme a preto, aby bolo
stále dosť ľudí na prácu na lúkach, účastníci podľa potreby prichádzali
a odchádzali v priebehu tábora podľa toho, ako stíhali. Takže
niektorí sa spoznali celkom dobre, iní sa nemali možnosť sni stretnúť.
Kosenie šlo
všetkým od ruky, občas trochu spŕchlo, ale bolo to rozhodne skôr ovlažujúce,
ako odraďujúce. Ani s hrabaním a nosením neboli žiadne problémy a zvieratá
na družstve, zvyknuté na siláž, dostali vítané spestrenie stravy na pár dní.
V priebehu
tábora sa ukázalo, že cieľom je dostihnutie vraha, ktorý sa ukrýva na lúkach,
preto bolo nutné ich čím skôr pokosiť, a tým mu zničiť úkryt. Veľakrát sme
sa ho snažili prebodnúť zahnať do stredu akurát koseného štvorca a napokon
ho prebodnúť kosami, až sa to napokon komusi aj podarilo a časti jeho tela
sme si opiekli napichnuté na vidlách.
Popri správnom
kosení a hrabaní sme sa naučili napríklad aj vyrobiť si sandále, ozdobiť
si lyžicu emailom, variť rôzne dobroty na legendárnej Karolíne, stihli sme si
zaplávať v neďalekom rybníku a ocitli sme sa aj na hostine lesného
muža.
Veľká vďaka patrí
mladým organizátorom za bezchybnú organizáciu a hladký priebeh celého
tábora, všetkým účastníkom za každú pomoc v priebehu tábora a starším
bývalým organizátorom za cenné rady a výpomoc so stavaním tábora
a s kosením.
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)